Od doby ako sa hodinky presunuli z polí a veľkých skríň do vreciek a na ruky mužov a žien začalo sa o nich uvažovať ako o šperkoch. Drahé hodinky boli ukazovateľom postavenia, zdrojom pýchy. Dôležitým ukazovateľom bol hodinár, od ktorého tieto hodiny pochádzali, dnes je to najmä značka hodín. Tieto hodiny bol tak kvalitné, že sa dedili niekoľko generácií a stále ukazovali presný čas. Jednou zo zaručených známok kvality bola krajina výroby Švajčiarsko. Dodnes sa vraví „presný ako švajčiarske hodinky“.

Ale hodinky ako ukazovateľ postavenia neboli len v minulosti, i v dnešnej dobe si vysokopostavení muži dávajú záležať na hodinkách. Ako príklad na Slovensku sa dá uviezť Robert Fico, ktorého drahé hodinky udivili nejedného obyvateľa štátu.

Je samozrejmé, že k obleku si muž nemôže dať športové hodinky, preto muži zvyknú mať viacero hodiniek i na slávnostné príležitosti. Zlaté, či strieborné hodinky sa v dnešnej dobe dajú kúpiť lacnejšie, vďaka technológii galvanizácie. Vďaka nej sa obyčajné hodinky pozlátením stávajú šperkom uznávaným v spoločnosti. U žien sú hodinky mnohokrát doslova šperkom. Sú vykladané drahými kameňmi s náramkami so zložitými vzormi.

Fyzika je bez pochyby zaujímavá veda a priniesla nám mnoho užitočného. Vďaka nej poznáme zaujímavé javy, ktoré nachádzajú uplatnenie aj tam kde by sme to nečakali. Jedným z nich je tzv. piezoelektrický jav – je to vlastnosť kremeňa, na ktorom vzniká pri mechanickej deformácii elektrický náboj. Existuje taktiež obrátený piezoelektrický jav, pri ktorom sa kryštál rozkmitá a deformuje ak ním prechádza vhodný elektrický prúd.

V kremenných hodinách sa to využíva tak, že prúd z batérie rozkmitá tenkú vrstvu kremeňa na frekvencii 32 768 Hz (Hertzov). To umožňuje mikročipu vyslať každú sekundu signál ovládajúci digitálny displej hodiniek alebo motor ručičiek. Batérie vydrží rozkmitávať kremeň 1-5 rokov.

Výhodou digitálnych hodiniek je, že okrem ukazovania presného času dokážu plniť i mnoho iných funkcií. Medzi tie základné patria stopky, ukazovanie dátumu, či aj nadmorského tlaku alebo tepu. V dnešnej dobe miniaturizácie sa do podoby náramkových hodiniek pretavil i mobil, kde sa dá povedať, že hodinky sa už veľmi odklonili od svojej prostej funkcie ukazovať čas.

Ich vznik sa viaže s dvomi hodinármi. Tým prvým tvorcom bol norimberský hodinár Peter Henlein. Písal sa rok 1510 keď mu skrsla myšlienka použiť miesto závažia pero a tým zbaviť hodiny ich veľkosti. Jakub Zech, hodinár z Prahy, o 25 rokov tento princíp zdokonaľuje a vďaka tomu sa stáva známym nielen v českom kráľovstve ale i v zahraničí. Tieto hodiny dostali názov podľa miesto svojho vzniku Norimberské vajce.

V 16. a 17. storočí vrcholí umenie hodinárstva a v 18. storočí už začínajú vznikať manufaktúry na výrobu hodiniek. Tým ich cena klesá a počet majstrov hodinárov klesá. Drahé hodinky ich výroby sa stali výsadou bohatej vrstvy, častokrát sa stávali časťou dedičstva a pýchou rodiny. Výroba manufaktúrnych hodiniek sa rozbehla masovo ako prvá vo Švajčiarsku, ktoré sa stalo hodinárskou veľmocou. Ich hodinky si vďaka dobrej organizácii pri práci držali kvalitu a dodnes sú švajčiarske hodinky zárukou kvality. Neskôr sa výroba rozbieha aj v iných štátoch.

Vývoj technológii mal vplyv aj na norimberské vajce, ktoré sa neustále zdokonaľovalo a zmenšovalo, až vďaka miniaturizácii súčiastok dalo vznik prvým náramkovým hodinkám, to sa písal rok 1919. Éra malých hodiniek začala, a tie si nachádzali miesto ako na rukách tak na prstoch či krku. Vďaka možnosti postriebrenia či pozlátenia sa stávajú aj klenotom.

S vývojom spoločnosti nadišla aj potreba ľudí orientovať sa v čase. Rozdelenie na deň a noc prestalo stačiť. Ľudia začali rozmýšľať a vytvárať rôzne podoby hodín a strojov, ktorými by sa dal určovať čas.

Medzi jedny z prvých patrili slnečné hodiny. Už pred 5000 rokmi ich používali starí Egypťania a o tisíc rokov neskôr princíp palice s tieňom spoznali i Číňania. Medzi ich výhody patrilo to, že boli jedny z najpresnejších a ich princíp sa dal využiť taktiež pri určovaní ročných období, ako kalendár a podobne. Ich očividnou nevýhodou bola nemožnosť ich používať v noci a pri zlom počasí. Slnečné hodiny sa vo viac menej nepozmenenej podobe používajú aj dodnes, prevažne ako atrakcia.

Horiace sviece s označením po bokoch sa používali najmä v kláštoroch, keďže vplyv počasia na tento merač času bol značný. Okrem nich sa používali aj iné ako presýpacie hodiny, či vodné hodiny, obe na mechanických princípoch presýpania cez nádoby.

Prvé mechanické hodiny vznikli v 14. storočí a poháňala ich energia klesajúceho závažia, ktoré dávalo do pohybu ozubené kolieska.Hoc podnet k vzniku kyvadlových hodín dal už pravdepodobne Galileo Galilei okolo roku 1600 prvé kyvadlové hodiny vznikli až o 50 rokov neskôr a ako ich vynálezca sa uvádza Holanďan Christian Huygens.Vrcholom mechanickýh hodín sa stali vežové hodiny, a to najmä orloje, ktoré svedčili o technickej vyspelosti hodinových majstrov v tej dobe. Ukazovali veľmi presný čas a to nielen hodiny a minúty ale taktiež dni v týždni, či až mesiace.